Výhľad na Vezuv počas pristávania na medzinárodnom letisku Neapol-Capodichino
Už som vám predstavila svoj 4-dňový itinerár pre návštevu Neapolského zálivu a v predchádzajúcom článku som sa vám pokúsila predstaviť menej známe antické mesto Herculaneum, ktoré pochovala sopka Vezuv rovnako ako o čosi slávnejšie Pompeje. Než si priblížime aj túto pamiatku zo starovekého Ríma, pre ktorú som na prelome augusta a septembra 2024 odletela do Neapolu, pozrime sa na slávne neslávny vulkán, ktorý zapríčinil jej koniec.
Ceny uvádzané v článku boli platné v septembri 2024.
Monte Vesuvio
Vesuv (Monte Vesuvio) je jedinou činnou sopkou na území kontinentálnej Európy a pretože v jeho okolí žijú viac ako 3 milióny ľudí, je považovaný za jednu z najnebezpečnejších sopiek na svete (a jeho aktivita je dôkladne sledovaná). V súčasnosti je síce označovaný ako spiaci, ale aj naďalej je aktívny a počíta sa s tým, že sa opäť prebudí. Tento kužeľovitý vulkán (stratovulkán), ktorého aktuálna výška (v priebehu rokov sa v dôsledku výbuchov menila) je 1 279 m n. m., sa začal formovať približne pred 17 000 rokmi uprostred oveľa staršej (a pôvodne aj omnoho vyššej) sopky Monte Somma.
Okrem jeho „najslávnejšieho“ výbuchu v roku 79, kedy boli zničené nielen Pompeje, ale aj mestá Herculaneum, Oplontis či Stabiae, došlo v priebehu storočí k viacerým zničujúcim erupciám. Tá posledná nastala v roku 1944, kedy lávové prúdy zasiahli viacero okolitých miest a práve po tejto udalosti získal jeho kužeľ svoju súčasnú podobu. Výbuch zničil aj pozemnú lanovku, ktorá vozila turistov na vrchol od roku 1880. Neskôr ju nahradila sedačková lanovka, ale v roku 1984 ju zatvorili, pretože nemala dostatočnú kapacitu a jej fungovanie príliš často obmedzovali zlé poveternostné podmienky.
Vezuv je súčasťou národného parku Vezuv (Parco Nazionale del Vesuvio), ktorý bol založený v roku 1991 s cieľom ochrániť miestnu prírodu a podporiť jej vedecké skúmanie. Ide o pomerne malú oblasť, do ktorej spadá iba samotný Vezuv a jeho bezprostredné okolie.
Bez vstupeniek ani na krok
Než si zodpovieme otázku ako, pozrime sa na otázku za koľko. Hoci v areáli národného parku nájdete viacero turistických chodníčkov, ktorých zdolávanie vás nič nebude stáť, aby ste mohli nazrieť do útrob vulkánu, musíte si zakúpiť vstupenku. Plné vstupné stojí 11,68 € a pre osobu do 25 rokov 9,55 €, vrátane poplatku za online nákup, pričom lístky sa kupujú výhradne online a sú dostupné mesiac dopredu (na hodinu presne). Dôležité je mať na pamäti, že vstup sa kupuje na konkrétny čas (aby mohli regulovať počet ľudí na sopke) s tým, že máte rezervu 40 minút pred a 100 minút po vami objednanom čase.
Ak radi riskujete, môžete vyjsť hore a dúfať, že sa vám podarí uchmatnúť si jeden z 10 lístkov, ktoré uvoľňujú každú hodinu ako last minute vstup, ale to by som vám neodporúčala. Pre nákup sa musíte pripojiť na miestnu wi-fi (cez mobilné dáta vás to nepustí), ktorá nie je stabilná a to ani pri platbách kartou v obchode so suvenírmi/bufete. Pri nákupe cez oficiálny web sa navyše musíte zaregistrovať a overiť si telefónne číslo, na ktoré vám príde potvrdzovacia SMS – na Vodafone nám prišla hneď, ale niektorí operátori s tým údajne mávajú problém, napríklad O2. Ich web navyše nie je veľmi intuitívny a aj cez počítač sa mi podarilo dostať k zaplateniu lístkov až na štvrtý pokus. Určite by som to nechcela skúšať pod časovým tlakom cez mobil a ešte s mizerným pripojením.
Prvých návštevníkov vpúšťajú do parku o 9:00. Posledný vstup sa líši podľa obdobia, kedy sa tam vyberiete: v júli a auguste je to 18:00, v ostatných teplých mesiacoch od apríla do septembra je to 17:00, v marci a októbri 16:00 a v zimných mesiacoch iba 15:00.
Pohľad do krátera sopky Vezuv – Gran Cono
Ako zdolať vrchol Vezuvu?
Po výbuchu v roku 1944 sa rozhodli na Vezuv vybudovať cestu, ktorá vedie až do výšky 1000 m n. m. Na vrchol sopky sa tak aktuálne viete dostať tromi spôsobmi:
1. pešo po turistických trasách – ako som už spomínala, je ich tu niekoľko, ale odporúčam vám si ich vopred naštudovať, než sa rozhodnete niektorú z nich zdolať; podľa informácií na oficiálnom webe sa navyše v súčasnosti pracuje na ich údržbe, čo asi znamená, že nie sú v najlepšom stave,
2. autom – vlastným či požičaným vozidlom sa vyveziete do výšky asi 800 m n. m. na platené parkovisko, odkiaľ vás lokálny autobus odvezie o 200 metrov vyššie na parkovisko pre autobusy, a odtiaľ ten zvyšok prejdete pešo,
3. autobusom – ten vás vyvezie až pred vstupnú bránu buď z Neapolu, Ercolana či Pompejí. Ale…
Chystáte sa na Vezuv autobusom? Veľa šťastia a pevné nervy!
Vzhľadom na to, o akú populárnu „turistickú atrakciu“ ide, by ste čakali, že dostať sa na Vezuv bude jednoduché. Realita je taká… talianska. Priamy spoj verejnej dopravy – jediný, ktorého existenciu som dohľadala na internete a overila v realite – vedie z Pompejí. Je relatívne spoľahlivý a lacný, lístok stojí 3,10 € na osobu jedným smerom, a pendluje medzi Vezuvom a Pompejami viackrát do dňa. Údajne existoval aj priamy spoj z Neapolu, ale túto informáciu som nedokázala preveriť. Takže ak na svoj itinerár zaradíte návštevu Vezuvu, nemáte k dispozícii auto a nechcete sa hore šplhať pešo, ostávajú vám iba tri reálne funkčné možnosti:
1. naplánujete si výlet tak, že sa na Vezuv vyberiete z Pompejí, či už sa ubytujete priamo v meste alebo sa sem dopravíte vlakom z Neapolu, prípadne zo Sorrenta (odporúčam vybrať túto možnosť),
2. zaplatíte premrštenú cenu súkromnej spoločnosti Vesuvio Express, ktorá vás dostane hore buď z Neapolu (20 €/34 €), alebo z Ercolana (12 €/30 €) – prvá cena je iba za spiatočný lístok, druhá cena zahŕňa aj vstupenku na Vezuv, alebo
3. objednáte si predraženú prehliadku u nejakej inej súkromnej spoločnosti, ktorá za vás zariadi všetko, vrátane dopravy a vstupeniek, potenciálne aj so sprievodcom.
Vesuvio Express – áno alebo nie?
Hoci to bola jedna z našich alternatív, nakoniec sme nevyužili služby spoločnosti Vesuvio Express. Neviem vám teda povedať, nakoľko oprávnené sú tie mizerné recenzie, ktoré nájdete na internete. Zákazníci sa zvyknú sťažovať na nedodržané časy odchodov, nedostatok času na samotnom Vezuve, nevhodne objednaný čas na vstup (napr. príliš dlho po príchode autobusu, čo váš čas na vrchole ešte skráti) či na správanie personálu. Nájdu sa však aj takí, ktorí si ich pochvaľovali.
V tomto smere vám môžem poradiť len jedno – ak sa s nimi rozhodnete vycestovať a máte na výber, zaplaťte si dopravu bez lístka. Nemusíte byť matematický génius, aby ste si všimli, že si za lístok na Vezuv pýtajú podstatne viac, než koľko zaplatíte za lístok u oficiálneho predajcu. Dôležité je aj to, že v prípade zlého počasia vám vstup na Vezuv nebude umožnený – oficiálny predajca vám v takom prípade (a iba v tomto prípade, nie ak sa vy sami nestihnete včas dostaviť k bráne) peniaze vráti späť, ale s ich vymáhaním od Vesuvio Express je to vraj občas problém.
Na Vezuv z Ercolana alebo Ako vyzerala naša cesta hore
Pýtate sa, ktorý zo zmienených spôsobov prepravy sme si nakoniec vybrali my?
Nuž, ten najhorší.
Pôvodne sme plánovali ísť na Vezuv ráno z Pompejí, kde sme boli ubytovaní, a poobede navštíviť ruiny, ale až dodatočne som zistila, aký je tento výstup časovo náročný (cesta autobusom z Pompejí na Vezuv trvá 70 minút). No a keďže boli Pompeje tým hlavným, čo som na tomto výlete chcela vidieť, odmietla som im venovať tak málo času. Ak by som si dostupnosť lístkov overila skôr, šli by sme na Vezuv nasledujúce ráno, lenže tam už boli vypredané (je veľká šanca, že si lístky kúpite aj dva-tri dni vopred, možno i deň, ale iba ak vám nezáleží na čase, kedy sa tam dostanete – náš náročný harmonogram takúto voľnosť neumožňoval). Mohli sme tak jedine spojiť výstup na sopku s výletom do Herculanea. Časovo to vychádza perfektne, cesta z Ercolana na Vezuv je kratšia než z Pompejí (30 minút). Chybu sme spravili v tom, že sme verili vo funkčnosť talianskej autobusovej dopravy.
Ak sa ocitnete v Ercolane a rozhodnete sa ísť na Vezuv, vašou jedinou funkčnou možnosťou je použiť Vesuvio Express, na ktorý si môžete lístok objednať online alebo ho kúpite na stanici Ercolano Scavi, kde majú pobočku. Alternatívou sú iba ďalšie rovnako drahé, ale menej propagované súkromné firmy. My sme sa však rozhodli ušetriť tým, že sa lokálnym autobusom dopravíme na zastávku, na ktorej by mal hypoteticky zastavovať autobus smerujúci na Vezuv z Pompejí. Ibaže prvý autobus sa nedostavil a žiadny ďalší sa najbližších pár hodín ani nemal dostaviť.
Takže sme sa vydali na hodinovú prechádzku do susedného mesta Torre del Greco. V tom teple (cez 33 °C) a s batohmi to bolo hotové peklo a som si istá, že som tam niekde stratila kúsok svojej vôle žiť. Na zastávku sme nakoniec trafili, ale bol tu taký menší problém – nikto, doslova nikto, žiadna mapa ani stránka na internete, ktorá ponúka cestovné poriadky – nevie, kde presne sa nachádza zastávka, na ktorej stojí autobus smerujúci na Vezuv z Pompejí. V tomto bode sme boli už takí zničení, že keď pri nás zastavil pán z jednej z tých menej známych súkromných spoločností a ponúkol nám odvoz za 5 € na osobu, vzali sme to. Inak by sme riskovali, že sa nestihneme dostať hore ani v tom 140 minútovom okne, ktoré sme mali na lístku.
Konečne na vrchole
Výstup na Vezuv z parkoviska pre autobusy na vrchol Gran Cono, kde sa môžete prejsť po polovici sopečného kužeľa (bohužiaľ, nedá sa obísť celý dookola), trvá zhruba pol hodiny a nie je nijak zvlášť fyzicky náročný (viac než výstup na akýkoľvek iný kopec). Na prehliadke hore si vystačíte s hodinou, ale ak sa veľmi chcete kochať výhľadom do krátera, na polostrov Sorrento, na neďaleké ostrovy Capri, Ischia a Procida či na Neapol, viete tam stráviť aj dve hodiny.
Samotný Vezuv rozhodne stál za všetku tú námahu a utrpenie. Aj keď pre nás sopka nevyprdla ani jediný obdivuhodný plyn (a vlastne mi to až tak neprekážalo, radšej nech spinká) a v skutočnosti to nebolo také dobrodružné, ako by ste si výstup na sopku predstavovali, ten pocit z toho, kde sa nachádzate (a z vône síry v ovzduší), je vskutku ohromujúci. Rovnako ako tie nádherné výhľady na okolie, ktoré by som dokázala obdivovať a fotiť omnoho dlhšie, než koľko času sme tam strávili – bohužiaľ, potrebovali sme chytiť (pravdepodobne posledný) autobus do Pompejí a navyše sa blížila búrka, takže aj keby sme mali viac času, asi by nás odtiaľ čoskoro vyhodili.
Výhľad na Neapolský záliv z vrcholu sopky Vezuv – v diaľke vidíte mesto Neapol i ostrovy Ischia a Procida
Čo by ste možno ešte chceli vedieť
1. Vezmite si pohodlnú pevnú obuv vhodnú na turistiku, ktorú sa nebojíte zašpiniť – cesta na vrchol je veľmi prašná a čokoľvek, čo si obujete, na konci túry zmení farbu.
2. Nezabudnite na slnečné okuliare a pokrývku hlavy – pri peknom počasí tam na vás bude poriadne pražiť a cestu nelemujú žiadne stromu, ktoré by vám poskytli tieň.
3. Na sopke nájdete dva obchody – jeden je hneď za bránou a okrem suvenírov si tam môžete kúpiť aj občerstvenie, druhý stánok so suvenírmi sa nachádza na vrchole, ale už bez občerstvenia.
4. Majte so sebou hotovosť – ako som spomínala, hore je veľmi zlý signál a môže sa stať, že vám neprejde platba kartou.
5. Toalety sa nachádzajú iba pri vstupnej bráne – hoci toalety je príliš honosné pomenovanie toho, čo tam v skutočnosti majú. Skôr sú to také kadibudky, ktorým sa budete chcieť vyhnúť za každú cenu.
6. Vybavte sa odhodlaním a dobrou náladou – bude to stáť za to!
Výhľad na Vezuv z nášho ubytovania v Pompejach
