Každý článok, ktorý ponúka tipy na to, čo si nenechať ujsť počas návštevy Soulu, zaručene spomenie päť kráľovských palácov – vrátane poznámky o tom, že ich nemusíte vidieť všetky, stačí vám navštíviť jeden či dva, potom sa vám aj tak začnú zlievať dohromady. Ako niekto, kto navštívil všetkých päť, to môžem potvrdiť. Ako niekto, kto navštívil iba dva, to môžem potvrdiť tiež.
Rím bol vždy na mojom zozname miest, ktoré by som chcela navštíviť, a tento rok sa mi to konečne podarilo. Aby sme naše tri dni v Ríme využili čo najlepšie, požičala som si z knižnice príručku, našla si na internete články a všetko som podrobne preštudovala. Výsledkom môjho prieskumu bola bohatá mapa plná pamiatok a zaujímavých miest, ktoré sa v Ríme oplatí vidieť. No pretože ich bolo priveľa, musela som ich trochu preriediť a z toho zvyšku som vytvorila tri trasy, ktoré mali dohromady 45 km.
Prvýkrát som narazila na reklamu na zájazd do Transylvánie (vtedy ešte fyzicky vylepenú na jednej z pražských zastávok, ako sa to kedysi v stredoveku robievalo) pred takými pätnástimi rokmi. Ako šialeného fanúšika upírov (z čoho som za tých pätnásť rokov ešte stále nevyrástla) ma hneď lákala návšteva „Drakulovho“ hradu, gýč-negýč. No pretože ani moja sestra, ani ja nie sme dobrodružné povahy, nikdy sme sa nedostali k reálnemu naplánovaniu alebo zúčastneniu sa podobného výletu.
Obvykle, keď sa človek vyberie na výlet do mesta, akým sú Benátky, vezme si na to aspoň pár dní, možno víkend, aby si ten zážitok naplno vychutnal. Nuž, ja som nešla na výlet, ale na dovolenku k moru. A pretože ležať osem dní na pláži či pri bazéne je skrátka veľa, vybrali sme sa jeden deň na návštevu dve a pol hodiny vzdialených Benátok.
A mali sme na to iba sedem hodín.
Pernštejn, jeden z najvýznamnejších moravských hradov, nájdete v Juhomoravskom kraji v rovnomennej osade Pernštejn, ktorá je súčasťou mestečka Nedvědice. Bol postavený v polovici 13. storočia a jeho prvým pánom bol Štěpán z Pernštejna a Medlova. Jeho najstaršie jadro tvoril palác a bergfrit – valcovitá veža, ktorú dnes nazývajú Barborka. Koncom 16. storočia ho Pernštejnovci predali a v priebehu ďalších storočí sa ocitol vo viacerých rukách, dokonca aj vo vlastníctve Lichtenštejnovcov.
Moravský hrad Šternberk nájdete v rovnomennej obci Šternberk, ktorá sa nachádza v severnej časti okresu Olomouc. Pôvodne gotický hrad bol postavený v polovici 13. storočia a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1269. Jeho zakladateľom bol Zdeslav z Chlumce a zo Šternberka (alebo tiež z Divišova), ktorý stál aj za založením hradu Český Šternberk. Hrady si po smrti Zdeslava rozdelili jeho deti a Šternberk pripadol do vlastníctva zakladateľa moravskej vetvy. A tak sa stalo, že kým Český Šternberk patrí od jeho založenia nepretržite do rúk rodiny Sternbergovcov, hrad Šternberk sa koncom 17. storočia dostal do vlastníctva rodu Lichtenštejnovcov.
Moravský hrad Bouzov nájdete v rovnomennej obci Bouzov nachádzajúcej sa v severozápadnej časti okresu Olomouc. Stojí tu od prelomu 13. a 14. storočia a jeho prvým doloženým pánom je „Búz z Búzova“. Do roku 1696 prešiel hrad rukami viacerých českých a moravských rodov (mal sa tu narodiť aj český kráľ Jiří z Poděbrad), než ho odkúpil Rád nemeckých rytierov. Po druhej svetovej vojne bol ako väčšina hradov a zámkov skonfiškovaný štátom a v súčasnosti ho spravuje Národní památkový ústav ako národnú kultúrnu pamiatku.
Lednicko-valtický areál je krajinný celok nachádzajúci sa v českom okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. V priebehu 18. a 19. storočia ho vybudoval rod Lichtenštajnovcov a na jeho území sa nachádzajú zámky, lovecké zámočky, vyhliadky a rôzne iné drobné stavby, ktoré môžete navštíviť a obdivovať. Je to veľmi populárna cyklistická oblasť – na bicykli toho určite stihnete viac –, ale pokiaľ (tak ako my) preferujete starú dobrú turistiku, dá sa to zvládnuť aj pešo.
Zrúcanina Kapušianskeho hradu sa týči na vrchu zvanom Zámčisko nad obcou Kapušany v Prešovskom kraji. Postavili ho v 13. storočí, aby strážil kráľovskú cestu vedúcu z Prešova do Bardejova. V 16. storočí ho doplnili o opevnenie, aby bol chránený pred tureckou hrozbou. Na začiatku 18. storočia došlo k jeho vyhoreniu a následne na základe rozhodnutia uhorského snemu bol zbúraný. Odvtedy hrad očividne už iba chátral, pretože som sa nedostala k žiadnym iným relevantným informáciám o jeho stave.
Český štátny zámok Hrádek u Nechanic sa nachádza 11,5 km západne od mesta Hradec Králové na okraji dedinky Hrádek, ale spadá už do obvodu 3 km vzdialenej obce Nechanice. Ide o najmladšiu zámockú stavbu v Českej republike vôbec – bol postavený v rokoch 1839 až 1857 ako neogotický zámok v štýle tudorovskej gotiky. V roku 1945 bol znárodnený a v súčasnosti ho spravuje Národní památkový ústav ako národnú kultúrnu pamiatku.