Chodníky pripevnené ku skalným stenám
Caminito del Rey (v preklade Kráľovská cestička) je chodník pripevnený k stenám úzkej skalnatej rokliny Gaitanes v španielskej provincii Malaga, ktorá vznikla prúdením rieky Guadalhorce. Kaňon má v niektorých úsekoch steny vysoké až 300 metrov a na niektorých miestach je široký len 10 metrov. Pozdĺž neho môžete pozorovať zhruba 20 jaskýň, ktoré sa nachádzajú desiatky metrov nad riekou a vplyvom počasia vo veľmi pomalom procese dodnes vznikajú ďalšie.
Tento slávny chodník sme navštívili počas nášho šesťdňového výletu po Andalúzii, o ktorom som napísala súhrnný článok Šesť dní v Andalúzii. V rámci neho sme navštívili aj mestá Malaga, Granada, Ronda a Setenil de las Bodegas.
Obsah článku ⮟
História
Pôvodný chodník – tvorený betónom, ktorý ležal na oceľových koľajniciach podoprených stĺpčekmi – bol vybudovaný z čisto praktických dôvodov. Majitelia vodnej elektrárne v El Chorro potrebovali, aby ich pracovníci mohli prevážať materiál a zabezpečovať údržbu v oblasti medzi dvomi vodopádmi. Jeho výstavba sa začala v roku 1901 a skončila sa v roku 1905. Domáci ju začali prezývať Camino del Rey (Kráľova cesta) po tom, čo ju počas slávnostného otvorenia navštívil španielsky kráľ Alfonso XIII.
Pozostatky pôvodného chodníka
Chodník sa stal veľmi rýchlo každodennou súčasťou obyvateľov z okolitých miest a dedín. Deti cezeň chodievali do školy, ženy na nákupy a muži do práce – či do krčmy. Zdolávali ho peši, na bicykloch aj na koňoch. V jaskyniach tu žili celé rodiny – ako pracovníkov elektrárne, tak i lokálnych farmárov a pastierov. Postupom času sa však chodník pôsobením počasia, ale aj ľudským pričinením, rozpadol natoľko, že sa stal nebezpečným. Viacerí pri jeho zdolávaní prišli o život, no až po dvoch tragédiách v rokoch 1999 a 2000 sa úrady rozhodli oba vstupy uzavrieť. Lenže adrenalínových nadšencov to neodradilo, preto tu ešte v roku 2013 zahynuli štyria ľudia. Vďaka tomu si Kráľovský chodník vyslúžil označenie ako najnebezpečnejší chodník na svete, Chodník smrti či Chodník samovrahov.
Jaskyne, ktoré slúžili ako domy
Už v roku 2011 sa úrady dohodli na jeho obnove, ale rekonštrukcia sa oficiálne začala až vo februári 2014. O rok neskôr bolo Caminito del Rey opäť otvorené – nové, bezpečné, spoplatnené a nesmierne atraktívne pre turistov. Avšak už nie pre tých adrenalínových nadšencov…
Pre zaujímavosť – Na Youtube nájdete viacero videí z roku 2013 (a staršie) od dobrodruhov, ktorí tento chodník zdolali v čase, kedy bol v tom najhoršom stave – rozpadnutý betón, na niektorých miestach iba želené stĺpy, žiadne zábradlie a pod tým stometrová priehlbina. Na mňa vyskočili napríklad toto video alebo toto video a pri tých pohľadoch je mi i takto na diaľku nevoľno. Nečudujem sa, že pre týchto bláznov opravený chodník stratil svoje čaro.
Cesta sem
Jednosmerný chodník Caminito del Rey sa začína v obci Ardales a končí sa v dedinke El Chorro neďaleko mesta Álora – dnu teda vojdete severným vstupom a vyjdete odtiaľ južným východom. Nachádza sa necelých 60 km od Malagy, ktorá býva pre turistov najčastejším štartovacím bodom. Ak ste odkázaný na verejnú dopravu, pôjdete vlakom zhruba hodinu na stanicu El chorro–Caminito del Rey (Álora), ktorá sa nachádza pri južnom východe, a odtiaľ sa presuniete kyvadlovým autobusom k severnému vstupu. Za lístok zaplatíte u vodiča v hotovosti 2,50 € a časy odchodu nájdete na webe autobusovej spoločnosti, ktorá prevádzkuje túto trasu.
Pri ceste vlakom je dôležité plánovanie. Vlaky z Malagy sem nechodia často a do úvahy musíte brať aj časy odchodu kyvadlového autobusu, ktorý jazdí iba dvakrát za hodinu (a v niektorých časoch býva plný). Skombinovať to so vstupom na chodník, ktorý si kupujete na konkrétny čas, môže byť zložité. To bol dôvod, prečo sme sa my rozhodli zaplatiť si poznávací zájazd, ktorý nás nevyšiel o toľko drahšie a ušetril nás množstva stresu (toho som si užila až-až, keď sme sa v Neapole pokúšali dostať na Vezuv). Ak je teda verejná doprava vaša jediná možnosť, určite vyrazte z Malagy prvým možným spojom. Vlakové spojenie si nájdete napríklad na stránke najväčšieho španielskeho vlakového dopravcu – Renfe.
Najjednoduchšie a najpraktickejšie je vybrať sa sem autom – cesta z Malagy trvá približne 50 minút. Auto zaparkujete na jednom z troch parkovísk. Všetky sa nachádzajú na trati kyvadlového autobusu, ktorého použitiu sa nevyhnete – rozdiel je iba v tom, či naň nasadnete na začiatku vášho výletu alebo na konci. O možnostiach parkovania sa dočítate na oficiálnom webe.
Caminito del Rey je autom dostupné aj z iných obľúbených andalúzskych destinácií, ale odvšadiaľ je to podstatne dlhšie než z Malagy. Z Granady sa sem dostanete za menej ako 2 hodiny, z Córdoby za zhruba 2 hodiny a cesta zo Sevilly môže trvať medzi 2 až 2 a pol hodinami. Vlakom to máte nielen na dlho, ale obvykle aj s nutnosťou prestupu.
Nielen tieto skaly sú domovom miestnej populácie supov
Chodník
Celé Caminito del Rey má dĺžku od severného vstupu po južný východ cca 8 km, pričom svetoznáme 1 meter široké drevené chodníky zavesené na skalných stenách aj 100 metrov nad riekou tvoria necelé 3 km, zvyšok cesty vedie prevažne cez krásne borovicové lesy.
Vstupenky si zakúpite iba online a môžete si vybrať medzi individuálnym vstupom za 10 € alebo skupinovým vstupom so sprievodcom za 18 €. Pamätajte však, že individuálne vstupy sú vypredané ako prvé a to minimálne dva-tri mesiace dopredu. Pri skupinových si dajte rezervu aspoň dva týždne až mesiac, ak vám záleží na čase vstupu. Vzhľadom na to, o aký typ „atrakcie“ ide, sa vám môže stať, že bude vstup z dôvodu nepriaznivého počasia zakázaný. V tom prípade – ak máte lístky kúpené cez oficiálny web – môžete požiadať o vrátenie peňazí alebo o zmenu dátumu.
K začiatku chodníka vedú dve trasy – tá prvá vám predĺži cestu o 2,7 km, tá druhá iba o 1,5 km. Pri vstupe vám skontrolujú lístok a dostanete helmu, ktorá vás má ochrániť pred prípadnými padajúcimi kamienkami. Skupinové prehliadky sú k dispozícii v angličtine alebo v španielčine a nemusíte sa báť, že by ste nemali dostatok času na fotenie – sprievodcovia s tým počítajú. Navyše sa dozviete veľa zaujímavých informácií, ktoré by ste si inak museli prečítať – napríklad na oficiálnom webe, kde je podrobne rozpísaná celá trasa. No pokiaľ ste si kúpili skupinový lístok len preto, lebo iný už nemali, môžete skúsiť požiadať o individuálny vstup – im je to v zásade jedno, oni na tom už neprerobia. Čas, ktorý smiete stráviť na chodníku, nie je nijako obmedzený (ak vás netiahne vpred sprievodca).
Samotný chodník zdoláte zhruba za hodinu/hodinu a pol, ale s presunmi kyvadlovým autobusom a s cestou k hlavnému vstupu rátajte skôr s 3 až 4 hodinami. Po absolvovaní trasy im vrátite helmy a môžete sa občerstviť ponukou stánkarov. My sme siahli po hot-dogu s čipsami – hot-dog bol prekvapivo fajn a čipsy boli doslova zemiakovými lupienkami. Najviac však odporúčam skúsiť ich ovocné smoothie – to bolo famózne.
Ovocné smoothie
Mali by ste vedieť
- Minimálny vek pre vstup na chodník je 8 rokov, hoci cesta nie je nijak zvlášť fyzicky náročná.
- Na chodník nie je povolený vstup s akýmikoľvek zvieratami.
- Vezmite si pohodlné a pevné topánky – v žabkách vás tam nepustia. Určite by ste to v nich zvládli, ale nikto nechce riskovať, že sa vám obuv zasekne medzi doskami.
- Na chodníkoch sa nesmú používať selfie tyče a na miestach označených oranžovou páskou nesmiete stáť príliš dlho (dlhšie, než koľko času si vyžaduje spravenie fotografie).
- Ak máte vážny problém s výškami, nemusí to pre vás byť príjemné – ani mne nerobil vždy dobre pohľad pod nohy na tie diery medzi doskami a moja paranoja ma neustále nútila predstavovať si, ako mi mobil každú chvíľu vyletí z rúk.
Najzaujímavejšie časti chodníka
Nepochybne najzaujímavejšími úsekmi chodníka Caminito del Rey sú tie, ktoré sa tiahnu popri skalných stenách vysoko nad riekou Guadalhorce. Nielenže je prechádzanie sa po nich zážitok ako taký, ale úchvatné sú predovšetkým veľkolepé výhľady, vďaka ktorým máte pocit, že ste sa ocitli v inom svete. Fascinujúce je tiež sledovať pôvodný betónový chodník, ktorý nikdy nebol celkom zničený, preto ho väčšinu cesty vidíte pod sebou skrz diery medzi doskami.
Trasa sa delí na niekoľko častí. Tou prvou je roklina Gaitanejo, na ktorej začiatku nedosahuje vzdialenosť stien ani 10 metrov. Už tu môžete pozorovať pozostatky pôvodnej vodnej elektrárne.
Roklina Gaitanejo
Medzi dvomi kaňonmi sa nachádza miesto známe ako Lugar del Soto, kde uvidíte napríklad schody, ktoré sa zachovali z pôvodnej trasy, a malé jazierko El Soto.
Druhý kaňon nesie názov El Tajo de las Palomas a ponúka ešte ohromujúcejšie výhľady než ten prvý. Zaujímavým bodom je most Puente del Rey, pomenovaný taktiež po kráľovi Alfonsovi XIII., ktorý skrz neho prešiel počas svojej návštevy v roku 1921. Jeho úlohou bolo spájať pôvodný chodník s opačnou stranou kaňonu, kadiaľ dodnes vedie železničná trať.
Kaňon El Tajo de las Palomas
Most Puente del Rey
Údolie El Valle del Hoyo vedie prevažne skrz lesy a po prašných cestičkách. Na začiatku vás čaká odpočinková zóna s informačnými panelmi a s výhľadom na vzdialené obrysy posledného kaňonu na trase. Nad hlavami vám pritom krúžia supy uhniezdené v skalách. Zaujímavým bodom v tomto úseku sú zrúcaniny Casa del Hoyo – domu, ktorý tu stál ešte pred vybudovaním prvého chodníka. Neďaleko sa nachádza aj jediný heliport v okolí, na ktorý si pre vás príde veľmi predražený taxík, ak si nebude dávať pozor.
El Valle del Hoyo
Vpredu Casa del Hoyo, vzadu stále funkčná železničná trať
Posledným a najúžasnejším kaňonom je roklina Gaitanes (Desfiladero de los Gaitanes). V tejto časti môžete najlepšie pozorovať pôvodné polorozpadnuté chodníky (po ktorých sa ľudia dobrovoľne štverali ešte v roku 2013). Na 250 metrov vysokých skalných stenách uvidíte i fascinujúce vertikálne vrstvy hornín obrastených vegetáciou. A v tejto časti trasy sa nachádza aj sklenený balkón, na ktorom musíte mať pocit, že sa vznášate nad roklinou – v čase našej návštevy bol však vstup naň uzatvorený.
Na konci kaňonu prekročíte kovový most ukotvený vo výške 105 metrov a s dĺžkou 35 metrov. Skrz mriežkovanú podlahu uvidíte až na dno rokliny a ak nemáte hrôzu z výšok (alebo selektívnu hrôzu ako ja), potom vás to bude viac fascinovať než desiť.
Môj na smrť vyplašený výraz snáď nie je až taký viditeľný
Za oficiálnym koncom chodníka vás čaká ešte zhruba 2 km cesta do El Chorra, ale než vojdete do lesa, nezabudnite sa naposledy obzrieť za vstupom do nádhernej roklina Gaitanes.
Poznávací zájazd
Ako som sa už zmienila, my sme sa na Caminito del Rey vybrali z pohodlnosti prostredníctvom poznávacieho zájazdu. Po dôkladnom skúmaní sme sa rozhodli pre zájazd od spoločnosti Áloratur a s čistým svedomím vám ho môžem odporučiť. Zabezpečili nám nielen nesmierne pohodlnú dopravu a absolútne bezstarostný výlet, ale aj úžasného, pre vec zapáleného sprievodcu (a tiež vodu, tyčinku Corny, ktorým som v ten deň prišla na chuť, a nakoniec sme v losovaní vyhrali magnetku!). Z Malagy sme vyrazili zhruba o ôsmej ráno a celý výlet trval približne sedem hodín.
Iste, ak by sme sa na Caminito del Rey vybrali samy, zastavili by sme sa na chodníku, kde by sme chceli a na ako dlho by sme chceli (s výnimkou miest, kde nemôžete stáť, ako dlho chcete). Lenže to množstvo informácií, ktoré sme dostali, stálo za to malé obmedzenie. Navyše si myslím, že sme ako organizovaná skupina čakali pri vstupe podstatne kratšie než ľudia, ktorí tam šli na vlastnú päsť. Aj keď v čase nášho výletu (6. máj 2025) tam všeobecne nebolo tak plno, ako asi býva zvykom.
Záver
Caminito del Rey je fascinujúcim miestom, ktoré rozhodne stojí za návštevu. Spája sa s ním nielen zaujímavá ľudská história, ale predovšetkým je to dych berúca ukážka toho, čo všetko dokázala naša planéta vytvoriť. Je dostatočne obdivuhodné na to, aby ste sa za ním vybrali do Andalúzie a príliš obdivuhodné na to, aby ste ho pri návšteve Andalúzie vynechali. Nedajte sa však ovplyvniť rečami o najnebezpečnejšom chodníku na svete, lebo tým už Caminito del Rey dávno nie je a – pokiaľ nemáte strach z výšok – nedočkáte sa ani žiadneho skutočného adrenalínu. Choďte tam obdivovať krásy našej Zeme a potom si výlet zaručene užijete.
Posledný pohľad na roklinu Gaitanes
Ceny uvádzané v článku boli platné v decembri 2025.
