Pohľad na Puente Nuevo z vyhliadky Mirador de Cuenca
Malebné mestečko Ronda nájdete v španielskej Andalúzii v provincii Malaga. Je známe tým, že leží na dvoch útesoch oddelených hlbokým kaňonom, skrz ktorý preteká rieka Guadalevín. Jej výhodná poloha v blízkosti obľúbeného pobrežia Costa del Sol z neho robí vyhľadávanú turistickú destináciu a fascinujúci pohľad na most Puente Nuevo je jednou z ikon Andalúzie.
Prvé osídlenie tohto územia sa datuje až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú jaskynné maľby objavené v neďalekej jaskyni Cueva de la Pileta. V priebehu niekoľkých storočí tadiaľto prešli Kelti, Gréci, Rímanov aj germánski Vizigóti. V 8. storočí sa mesto dostalo pod maurskú nadvládu a získalo dočasný názov Hisn al-Rundah. V roku 1485 dobila územie kresťanská Kastilská koruna. Ronda utrpela veľké škody aj na začiatku 18. storočia počas Napoleónovej invázie, kedy prišli o život dve tretiny jej obyvateľstva a bola značne ovplyvnená aj španielskou občianskou vojnou.
Dnes láka Ronda turistov historickými pamiatkami, krásnou prírodou národného parku Sierra de las Nieves a svojím spojením s býčími zápasmi. My sme ju navštívili počas nášho šesťdňového výletu po Andalúzii, o ktorom som napísala súhrnný článok Šesť dní v Andalúzii. V rámci neho sme navštívili aj mestá Malaga i Granada a zastavili sme sa na slávnom chodníku Caminito del Rey.
Obsah článku ⮟
Cesta do Rondy
Spomedzi všetkých veľkých miest v Andalúzii je Ronda najlepšie dostupná z Malagy. Autom sa sem dostanete za zhruba hodinu a pol. Pod dve hodiny trvá cesta zo Sevilly a približne rovnako – 2 hodiny aj niečo – z Granady či z Córdoby. O čosi náročnejšie je cestovanie verejnou dopravou, preto mnohí ľudia volia možnosť zastávky v Ronde s ubytovaním aspoň na jednu noc (a mne to vôbec nepripadá ako zlý nápad). Problémom býva nielen dĺžka cesty a nutnosť prestupovať, ale často aj nízky počet spojov na deň. Napríklad z Malagy sa do Rondy dostanete vlakom s prestupom na Antequera–Santa Ana za cca 2 hodiny, ale jazdia iba trikrát denne. O čosi frekventovanejšie sú autobusy, s ktorými to pri troche šťastia dáte pod 2 hodiny. Cestu do Rondy vám môže pomôcť naplánovať aj tento web.
Na cestu zo Sevilly je lepšie použiť priamy autobus (cca 2 hodiny), z Córdoby jazdia iba vlaky (niečo cez 2 hodiny) a z Granady taktiež jedine vlakom (3 hodiny a viac s prestupom), pretože autobusom by vám to trvalo aj cez 5 hodín s prestupom. Lístky na vlak zoženiete napríklad na stránke vlakového dopravcu Renfe a lístky na autobus aj s informáciami o spojoch si vyhľadáte na webe Omio.
Poznávací zájazd
Dostať sa verejnou dopravou z Malagy do Rondy na otočku nie je nemožné, ale my sme napriek tomu z pohodlnosti siahli po poznávacom zájazde. Z toho veľkého množstva ponúk u nás vyhrala tá od spoločnosti Áloratur (šli sme s nimi aj na Caminito del Rey), ktorá zahŕňala okrem návštevy mesta Ronda i krátku zastávku v dedinke Setenil de las Bodegas.
Ako to dopadlo? Opäť sme dostali pohodlný autobus a sympatickú sprievodkyňu, ktorej výklad bol viac než postačujúci. Rozhodne sme sa vďaka nej o Ronde dozvedeli viac, než keby sme sa sem vybrali na vlastnú päsť. Avšak – ako to už pri takýchto poznávacích zájazdoch býva – nemali sme dostatok času na všetko, čo by sme v Ronde chceli vidieť a zažiť.
Áloratur ponúka dve verzie zájazdu – v prvej máte 4 hodiny pre seba na obhliadku mesta, v druhej sa 2 hodiny prechádzate so sprievodcom a 2 hodiny máte rozchod. No aj keď centrum Rondy nie je obrovské, 2 hodiny nestačia na to, aby ste sa aj najedli, aj si skočili do múzea alebo sa prešli niekam ďalej za pekným výhľadom. My sme si za ten čas nedokázali vybrať ani reštauráciu (napriek mnohým odporúčaniam od sprievodkyne), takže sme si nakoniec kúpili iba bagetu s pyrenejskou šunkou (ktorá je famózna a chcela som ju ochutnať, pretože sme na ňu narážali úplne všade, ale aj tak…).
Aby som to zhrnula – naša cesta do Rondy prebiehala úplne hladko a bez stresu, ale potrebovala by som tam ísť znovu, aby som si mohla mesto prezrieť vlastným tepom.
Výhľad zo záhrady Alameda del Tajo
4-hodinová prechádzka po Ronde
So sprievodkyňou sme si teda spravili 2-hodinový okruh po historickom centre, pričom naša cesta sa začínala na autobusovej stanici. Prvý turistický zážitok sme dostali už na miestnych toaletách, kde si turniket vzal peniaze tak na jeden z dvadsiatich pokusov. Napriek tomu zamestnanci trvali na tom, že tie peniaze musíme vhodiť dnu namiesto toho, aby ich zbierali do kasičky. Efektívnosť nadovšetko.
No teraz sa už pozrime na skutočné pamätihodnosti Rondy.
Iglesia de Nuestra Señora de la Merced
Naše prvé kroky viedli ku kostolu Iglesia de Nuestra Señora de la Merced na námestí Plaza de la Merced, ktorého pôvod siaha do 16. storočia. Toto bol jeden z tých prípadov, kedy ma mrzelo, že sme nestihli zájsť dnu (keď sme sa k nemu vrátili, mali popoludňajšiu siestu a na nás čakal autobus). Je v ňom totiž uložená ruka svätice v zlatej rukavici, ktorá inšpirovala Marvelovskú Infinity Gauntlet. Je to podivné? Áno. Je to fascinujúce? Dvakrát áno. Tak možno to vyjde nabudúce.
Alameda del Tajo a Balcón del Coño
Hneď vedľa námestia sa nachádza vstup do nádhernej záhrady Alameda del Tajo. Keď prejdete skrz ňu, ocitnete sa na promenáde s dych berúcim výhľadom na okolitú prírodu. Nezabudnuteľný je tiež slávny Balcón del Coño alebo po našom Balkón „Ó, môj Bože“ (ale má to aj menej slušný preklad), ktorý vyčnieva nad skalným masívom a ten výhľad je taký ohromujúci, že vás núti povzdychnúť si: „Ó, môj Bože!“
Výhľad z Balcón del Coño
Plaza de Toros de la Real Maestranza de Caballería de Ronda
Po krátkej prechádzke po promenáde s výhľadom, od ktorého nedokážete odtrhnúť oči, sa dostanete k býčej aréne Plaza de Toros de la Real Maestranza de Caballería, ktorej výstavba prebehla v druhej polovici 18. storočia. S arénou sa spája najmä meno rodiny Romero, z ktorej vyšli hneď tri generácie toreadorov (v španielčine sa pre nich správne používa výraz torero). Najslávnejší je Pedro Romero, ktorého sochu nájdete v záhrade Alameda del Tajo. Ronda je aj vďaka nemu považovaná za rodisko moderných býčích zápasov, pretože do nich pomohol zaviesť viacero nových pravidiel (nezabíjanie býkov však, bohužiaľ, nepatrilo medzi ne).
Základná vstupenka na prehliadku arény a do múzea stojí 9 €. Samotné zápasy sa tu v súčasnosti z dôvodu nutnej rekonštrukcie nekonajú – aj predtým však bola aréna využívaná omnoho menej ako väčšie arény v iných španielskych mestách, napr. v Seville.
Ak by ste predsa len chceli vidieť čosi z arény aj bez vstupenky, môžete sa namiesto toho občerstviť v Restaurante Panorámico na opačnej strane cesty, ktorá sa nachádza na streche budovy hotela a je odtiaľ výhľad na arénu. Bohužiaľ, nemali sme čas ohodnotiť kvalitu tohto výhľadu osobne.
Puente Nuevo
Od arény je to opäť len kúsok pešo k najpopulárnejšej pamiatke Rondy, ktorá je v podstate jej symbolom. Puente Nuevo, Nový most, spája dva skalné masívy, na ktorých sa rozprestiera mesto, oddelené roklinou El Tajo de Ronda. Nedajte sa pomýliť jeho názvom. Puente Nuevo tu stojí už od roku 1793 a jeho výstavba trvala 42 rokov. Bol to v poradí druhý pokus o jeho výstavbu – ten prvý začal v roku 1735, ale o šesť rokov sa zrútil a o život prišlo 50 ľudí. Most má ohromujúcich 98 metrov na výšku a výhľad z neho je fantastický. Mňa osobne však o čosi viac ohromoval pohľad na samotný most, ktorý akoby prirodzene vyrastal zo skál. A pri západe slnka vraj býva ešte krásnejší.
El Tajo de Ronda
Pod mostom je vybudovaná jediná miestnosť, ktorá kedysi slúžila ako väznica (aj s balkónom, ktorý z očividných dôvodov nemusel byť zamknutý). Dnes môžete túto miestnosť navštíviť za poplatok 3 € a prečítať si niečo o výstavbe mostu.
V meste je, samozrejme, viacero obľúbených vyhliadok, odkiaľ môžete most pozorovať. Jednou z nich je napríklad Mirador de Aldehuela, ktorá je k mostu najbližšie. Alebo sa zastavte v Restaurante Don Miguel a vychutnajte si drink s krásnym výhľadom (jesť sa tam údajne neoplatí). Toto je jedna z vecí, ktorú sme cestou naspäť k autobusu stihli, ale nevychytali sme tie najlepšie miesta na sedenie. No aspoň sme sa osviežili a odpočinuli si pri obľúbenom španielskom drinku tinto de verano.
Pohľad na Puente Nuevo z vyhliadky Mirador de Aldehuela
Casa Museo Don Bosco
S výhľadmi sme na našej prechádzke ešte neskončili, ale medzitým sme sa ponorili do ulíc „novej“ štvrte Rondy, takzvanej Mercadillo. Prvou významnou pamiatkou, pri ktorej sme sa zastavili, bola Casa Museo Don Bosco. Pôvodne súkromná rezidencia je dnes majetkom Katolíckej saleziánskej kongregácie. Základný lístok bez sprievodcu stojí 3 € a okrem autentického historického domu z druhej polovice 19. storočia uvidíte aj peknú záhradu a čiastočný výhľad na Puente Nuevo.
Palacio Mondragón
Ak budete pokračovať ďalej po Calle Tenorio, dostanete sa k mestskému múzeu v Ronde, ktoré sa prezentuje pod názvom Palacio Mondragón. Je to historicko-archeologické múzeum venované dejinám regiónu a jeho prehliadka by mala zabrať zhruba pol hodiny. Základný lístok stojí 4 €.
Tip na program – Cestou od Casa Museo Don Bosco k Palacio Mondragón narazíte na staroveký vstup do mesta – Puerta de los Molinos. Ak sa vyberiete dolu schodmi, dostanete sa na chodníček a ten vás dovedie k pozostatkom mlynov, ktoré stávali na rieke Guadalevín, ale aj k ďalším famóznym výhľadom na Puente Nuevo a skalné masívy, na ktorých stojí Ronda. Chodník postupne predlžujú, no už teraz to vyzeralo ako niečo, čo by som rada absolvovala, keby som na to mala čas. Ak sa ani vy nebojíte fyzicky náročnejšej prechádzky, nezabudnite si na túto odbočku vyhradiť vo svojom itinerári pár hodín navyše.
Iglesia de Santa María la Mayor
Motaním sa po úzkych uličkách, ktoré sa vinú medzi typickými bielymi domčekmi, sa nakoniec dopracujete k ďalšiemu katolíckemu kostolu – Iglesia de Santa María la Mayor. Vybudovali ho v priestoroch bývalej mešity, ktorá tu stála v 13. storočí. Jeho súčasný vzhľad je kombináciou gotiky a renesancie, pretože na jeho výstavbe sa postupne pracovalo necelé tri storočia. Základná vstupenka vás vyjde na 4,50 € a zo strechy sa vám naskytne panoramatický výhľad na mesto.
Tip na program – Na okraji rokliny El Tajo stojí polorozpadnutý dom nesúci názov Casa Del Rey Moro, čiže Dom maurského kráľa, v ktorom v skutočnosti nikdy žiadny maurský kráľ nežil. Pochádza zo začiatku 18. storočia a v súčasnosti je v takom zlom stave, že ho nikto nemôže navštíviť. Dostanete sa však do jeho záhrady, kde nájdete niekoľko sto schodov vedúcich do maurskej bane, odkiaľ čerpali vodu z rieky Guadalevín počas vojenského obliehania. Túto prácu mali na starosti kresťanskí otroci, ktorí vytvárali dlhú ľudskú reťaz. Základné vstupné stojí 10 €, ale musíte počítať s veľmi náročným výstupom naspäť hore.
Puente Viejo
Ďalšia dlhá, úzka, prudko klesajúca a nebezpečne klzká ulička nás doviedla na východnú stranu novej štvrte, kde sa nám opäť naskytli ohromné výhľady. Pokračovali sme cez oblúk Arco de Felipe V. až k starému mostu Puente Viejo, odkiaľ môžete pozorovať krásu kaňonu El Tajo. Starý most, napriek jeho menu, nie je najstarším mostom v Ronde. Tým je Puente Romano, Rímsky most, tiež známy ako Puente Arabe, Arabský most, pretože aj keď ho postavili na rímskych základoch, jeho vrch prestavali v období maurskej nadvlády nad Pyrenejským polostrovom.
Tip na program – Ak sa za Arco de Felipe V. vyberiete dolu schodmi, dôjdete k pozostatkom arabských kúpeľov (Baños Árabes Yacimiento Arqueológico) z 13. a 14. storočia. Základné vstupné stojí 4,50 € a okrem ruín uvidíte aj krátky film o tom, ako kúpele kedysi fungovali.
Puente Viejo
Puente Romano/Arabe
Jardines De Cuenca
Poslednou zastávkou, na ktorú nás vzala naša sprievodkyňa, bola záhrada Jardines De Cuenca. Najprv si budete môcť lepšie obzrieť Puente Viejo a potom sa dostanete na vyhliadku Mirador de Cuenca, odkiaľ si vychutnáte najznámejší a najúchvatnejší pohľad na Puente Nuevo v celej jeho obrovskej a dych vyrážajúcej kráse. Toto miesto a tento výhľad je dôvodom, prečo sa väčšina ľudí vyberie do Rondy – prečo sme sa aj my vybrali do Rondy – a podľa mňa nikoho nesklame.
Kde sa najesť a čo ochutnať
Z vlastných skúseností vám môžem odporučiť iba tú pyrenejskú šunku, ale prihadzujem sem tipy na reštaurácie a tapas bary, ktoré nám dala sprievodkyňa: Toro Tapas, La Taberna a El Lechuguita. Ak by ste si chceli pochutnať na tradičnom miestnom jedle, siahnite po rabo de toro – býčom chvoste.
Tradičným rondským dezertom je Yemas del Tajo – vaječný žĺtok v cukre, pričom ten najlepší vraj kúpite v cukrárni Confitería Las Campanas. Veľmi sme ho chceli otestovať, pretože žĺtok s cukrom bol v detstve mojou slabinou a zaujímalo ma, ako to vyzerá v ich podaní. Z nejakého dôvodu sme však podnik hľadali inde, než kde sa nachádza, takže sme sa k ochutnávke nedostali.
Bageta s pyrenejskou šunkou
1-hodinová prechádzka po Setenil de las Bodegas
Súčasťou nášho poznávacieho zájazdu bola aj hodinová zastávka v dedinke Setenil de las Bodegas, ktorá leží asi 20 minút autom od Rondy (30 minút autobusom). Z Malagy sa sem dostanete tiež za tú hodinu a pol, zo Sevilly za menej ako 2 hodiny a z Córdoby a z Granady je to okolo 2 hodín. Verejnou dopravou je to opäť zložitejšie a podstatne dlhšie než autom. Spoje si môžete vyhľadať cez stránku Omio. Majte však na pamäti, že v Setenile toho nie je veľa, takže praktickejšie je zastaviť sa tu cestou do alebo z Rondy, ak idete autom, alebo sa vybrať na krátky poldenný výlet, ak ste sa rozhodli na pár dní ubytovať v Ronde.
Pre zaujímavosť – Keď som vyberala poznávací zájazd do Rondy (a Setenilu, keďže väčšinou tieto mestá spájajú), pri viacerých som v komentároch narazila na poznámku, že ich vyhodili z autobusu asi 10 minút od Setenilu a zvyšok cesty museli prejsť pešo. Náš zájazd namiesto toho zahŕňal cestu turistickým vláčikom, čo bol jeden z dôvodov, prečo sme si ho vybrali. Dospela som vďaka tomu k záveru, že do mesta sa tradičným autobusom ani nedostanete. Lenže na internete som k tomu nič nenašla, takže netuším, kde presne sa vzal náš vláčik a prečo na iných výletoch vyhadzujú ľudí z autobusu. Ďalší prieskum ma tak presvedčil, že autobusom sa bez problémov dostanete až na zastávku na začiatku mesta (hľadajte Parada de autobuses de línea) a odtiaľ je to len na skok od toho fascinujúceho centra.
Turistický vláčik, ktorý nás doviezol do Setenil de las Bodegas
Dedinka Setenil de las Bodegas sa nachádza v provincii Cádiz a je súčasťou Rondskej trasy bielych miest, tzv. Pueblos Blancos, teda dedín a väčších miest známych svojimi domami s bielou fasádou, ktoré nájdete práve v provinciách Cádiz a Malaga (Ronda medzi ne patrí tiež, ale v Setenile tie biele domy vynikajú viac). Setenil sa preslávil i špecifickou architektúrou – domy v centre boli vybudované do skalného previsu, do stien kaňonu, ktorý sa tiahne pozdĺž rieky Guadalporcún. Niektoré domy vznikli z už existujúcich jaskýň, ku ktorým bola pristavaná vonkajšia stena. Názov Setenil odkazuje na sedem neúspešných pokusov Kresťanov dobyť mesto počas maurskej nadvlády, ktorá trvala do roku 1484 (pochádza z latinského septem nihil, čo sa dá preložiť ako „sedemkrát nič“). Svoje celé meno – Setenil de las Bodegas – získal po víťazstve Kresťanov, ktorí tu vybudovali vinice (bodegas označuje v španielčine vinnú pivnicu či vinárstvo ako také).
Za tú hodinu sme toho nevideli veľa, navyše sme boli väčšinu času zmätené, kam ideme, čo je naším cieľom a kde sa momentálne nachádzame. Sprievodkyňa nám síce ponúkala komentovaný sprievod, čo pár ľudí prijalo, ale my sme to chceli skúsiť samy. Takže sme vlastne videli ešte menej, než sme mohli. No pár tipov, na čo pri návšteve mesta nezabudnúť, pre vás predsa len mám.
Najznámejšou ulicou v Setenile je Calle Cuevas del Sol, kde skalný previs pretŕča až nad ulicu, takže kráčate priamo pod ním. Je to zvláštny pocit a celkom ohromujúci pohľad. Domy na tejto ulici nie sú len pristavené ku skalám, oni do nich boli doslova vyhĺbené. Ulica je plná barov a reštaurácií, kde si môžete posedieť a vychutnať si tú zvláštnu atmosféru (ale určite to nebude za lacno).
Calle Cuevas del Sol
Na opačnom brehu rieky sa nachádza podobne slávna Calle Cuevas de la Sombra, kde sa časť úzkej uličky nachádza celá pod skalným previsom, ktorým sú domy na oboch stranách ulice „prepojené“ (dá sa povedať, že majú spoločnú strechu). Vlastnú fotografiu nemám, pretože nám tento fascinujúci úkaz počas nášho blúdenia po meste unikol, ale vyzerá to takto.
Za krásnym výhľadom sa môžete vybrať na vyhliadku Mirador del Carmen, stačí zdolať necelých sto schodov. Na jednej strane sa vám naskytne pohľad zhora na žiarivé biele mestečko, zatiaľ čo na druhej uvidíte kopce zarastené olivovníkmi (alebo mandľovníkmi, pestujú tam oboje) s hradom Setenil, ktorý sa týči nad nimi. Môžete sa tu tiež odfotiť s obrovským názvom mesta.
Túlaním sa po nekonečných bielych uličkách, ktoré vám v istom bode začnú splývať (ale neprestanú vás fascinovať a oslepovať), sa dostanete až na vrchol kopca k Setenilskému hradu, postavenému za vlády nasrovskej dynastie. Väčšina pôvodnej stavby neprežila, zachovala sa len strážna veža, ktorá ponúka výhľad na mesto a okolie. Kúsok od hradu nájdete aj kostol Iglesia de Nuestra Señora de la Encarnación z 15. storočia, vybudovaný na základoch niekdajšej mešity.
Záver
Mesto Ronda ma nesmierne očarilo svojimi pamiatkami aj okolitou prírodou. Mrzí ma, že sme toho toľko vynechali, ale beriem to ako dôvod, prečo by som sa sem jedného dňa mala vrátiť a tentoraz tam aspoň dve noci prespať, aby som sa nemusela plašiť. Pokiaľ však nepatríte medzi tých, ktorí potrebujú vidieť všetko, čo sa dá a chcete iba peknú prechádzku s dobrým výkladom, objednajte si poznávací zájazd. Rozhodne vás to ušetrí stresu, ktorý tak často prichádza s používaním verejnej dopravy v cudzom meste (a nie vždy sa to mesto musí nachádzať v cudzom štáte).
Za návštevu však stojí aj Setenil de las Bodegas. Hodina je naň síce málo, ak si chcete vychutnať jeho atmosféru, ale aj to je lepšie, ako nevidieť ho nikdy (keď už sa povlečiete do ďalekej Andalúzie). Ak sa rozhodnete prespať v Ronde, navštívte aj Setenil. Ak máte auto a idete do Rondy, navštívte aj Setenil. Ak ste odkázaný na verejnú dopravu… skúste poznávací zájazd. Alebo sa tam vyberte aj na celý deň. Nemyslím si, že to oľutujete. Niečo také skrátka len tak neuvidíte.
Balcón del Coño, Ronda
Ceny uvádzané v článku boli platné v decembri 2025.
